Pivné kúpele BBB Prešpork   

Čo je to PIVNÝ KÚPEĽ ?
Ide o výnimočnú procedúru s liečivými účinkami, ktorej súčasťou je fínska sauna, kúpeľ s prísadami, z ktorých sa varí pivo, regenerácia organizmu na lôžku z ovsenej slamy a odpočinok pri saune, kde sa vstrebávajú kladné účinky z pivných procedúr.
Kleopatra sa kúpavala v mlieku a hostia pivných kúpeľov BBB PREŠPORK si môžu dopriať originálny pivný kúpeľ Bier.Bottich.Bad®.
Už od stredoveku je známe, že kúpele v kvasnicovom pive majú liečivý účinok a slúžia ako vynikajúca prevencia. Pivný kal a pivné kvasnice sú totiž prírodné liečebné prostriedky, avšak za predpokladu, ak dodržíme správnu teplotu a čas kúpeľa a správne dávkovanie prísad. Oboje očisťuje a prečisťuje organizmus prostredníctvom pórov v pokožke. Pivný kúpeľ Bier.Bottich.Bad® je blahodarný pre každého. Ľudia s kožnými problémami sú nadšení, ale tiež ľudia trpiaci nedostatočným prekrvením končatín si účinky kúpeľa pochvaľujú.
Ale zo všetkého najdôležitejší je zážitok z kúpeľa: sedíte v kadi a môžete si len tak, načapovať pivo – nie je to super?

---

Názor lekára
Na otázku, či majú námietky alebo dokonca i obavy z užívania pivného kúpeľa, odpovedala väčšina opýtaných pomerne jednotne takto:
Keď sa prísady používané do pivného kúpeľa pijú (pivo) alebo predávajú ako krmivo, prečo by malo byť ich vonkajšie použitie škodlivé. Okrem toho je „pivný kúpeľ“ zážitkom, je zábavný a podporuje uvoľnenie, relaxáciu a dobrý zdravotný stav. Toľko teda „hlas národa“.
Intenzitu uvedených pocitov a účinok kúpeľa zvyšuje okrem teploty kúpeľa (37 °C + 2 °C) tiež výrivka.
Vírivý efekt jemne rozptýlených bubliniek vzduchu podporuje rozpustenie prísad (chmeľové horčiny, triesloviny atď.), uvoľňovanie a rozptýlenie aromatických látok obsiahnutých v prísadách, napr. v chmeľovom oleji, vedľajších produktoch kvasného procesu a kvasniciach zosilňuje mechanický masážny účinok pre lepšie vstrebávanie látok do pokožky.
Čas kúpeľa je zo zdravotných dôvodov obmedzený na 15 až 20 minút. Potom nasleduje odpočinok na lôžku z ovsenej slamy, ktorý tiež prispieva k celkovému uvoľneniu tela. .
Je „PIVNÝ KÚPEĽ“ vhodný bez obáv pre každého?
Odpoveď na túto otázku znie „ÁNO“. Ale
V každom prípade sa odporúča pred prvým „pivným kúpeľom“ poradiť sa s lekárom.
Teplota kúpeľa sa pohybuje okolo 37 °C a preto by ľudia trpiaci na vysoký krvný tlak, kŕčové žily a pod. mali byť opatrní a mali by si nechať teplotu kúpeľa takú, aby sa cítili dobre, čo napokon platí pre všetky termálne kúpele. Osoby, ktoré práve absolvujú alebo absolvovali chemoterapiu, by sa mali „pivného kúpeľa“ zriecť.

Opis procedúry Pivný kúpeľ BBB
Spojenie procedúry „Pivný kúpeľ BBB“ a ovseného lôžka je originálna chránená procedúra.
1. Fínska sauna, relaxácia
2. Pivný kúpeľ v kadi
3. Odpočinok na ovsenom lôžku
4. Upokojenie organizmu a relaxácia
Hlavnou zložkou „pivného kúpeľa“ je voda s teplotou 35 + 2 °C. Voda je obohatená prísadami, z ktorých sa varí pivo, ako sú kvasnice, chmeľ, sladový šrot atď.
Množstvo a kvalita jednotlivých prísad a poradie ich pridávania do kúpeľa je však obchodné tajomstvo.
Recept na prípravu pivného kúpeľa je prihláseným úžitkovým vzorom a ako taký spadá pod právnu ochranu. Účinok „pivného kúpeľa“, ktorý by v prípade čisto sedacieho kúpeľa nebol celkom optimálny, sa výrazne zvýši použitím špeciálnej výrivky a výmenníka tepla, ktorý zabraňuje vychladnutiu kúpeľa. Rýchlemu vychladnutiu kúpeľa bráni aj špeciálne drevo, z ktorého sú dieže vyrobené . Doba kúpeľa je 20 minút.
Po „pivnom kúpeli“ nasleduje relaxácia a odpočinok v trvaní 30—45 minút na lôžku z ovsenej slamy, kde sa telo vypotí a uvoľní.
Po pivnom kúpeli neodporúčame sprchu po dobu cca 5-6 hodinách, nakoľko z prilepených pivných prísad sa vstrebávajú cez póry v pokožke potrebné mineraly.

Niečo z histórie
Ak počujeme pojem PIVNÝ KÚPEĽ, napadne nás pravdepodobne ( najmä ak sme priaznivcami tohto nápoja ) starý známy šláger: „Snívam o jazere piva, veľkom ako Štajerské jazero,…“
23. apríla 1516 vydal bavorský vojvoda Wilhelm IV. zákon, ktorý prikazoval, že v Bavorsku sa smie na výrobu piva používať len jačmeň, voda a chmeľ, čo platí a dodržiava sa až dodnes. Jačmeňom sa samozrejme myslí jačmenný slad, pretože s jačmeňom samotným by to nebolo možné. Vojvoda však zabudol na jednu surovinu, bez ktorej sa výroba piva nezaobíde, totiž na kvasnice. Kvasnice rozkladajú sladový cukor na alkohol, pričom ako vedľajšie produkty kvasenia vznikajú kysličník uhličitý a aromatické látky a uvoľňuje sa teplo.
Vtedy sa ešte presne nevedelo, že kvasnice sú tým pravým pôvodcom kvasenia, ani že kvasnice obsahujú cenné látky (vitamíny, aminokyseliny, minerály a stopové prvky) a že dodávajú pivu určitú arómu.
Napokon, vtedy sa pivo pilo nefiltrované ako pivničné pivo. Prostí ľudia ho pili z kamenných džbánov, panstvo zo sklenených pohárov a šľachta, či už svetská alebo cirkevná, zo strieborných alebo zlatých čiaš.
Pod pojmom pivo sa rozumie nápoj uvarený z hore uvedených surovín, svetlej alebo tmavej farby, perlivý, s bielou penou, obsahujúci alkohol (priemerne 5 objemových percent) a kyselinu uhličitú (priemerne 4 – 5 g/l ), sladkastej alebo horkastej chuti. Dnes sa pivo spravidla filtruje, čiže je číre. V poslednom období opäť prichádza do módy nefiltrované pivo, to znamená pivo plnené priamo z ležiackeho suda, alebo ležiackeho tanku. Takéto pivo je v obchode označené ako prírodné kalné pivo či kvasnicové pivo.
Optimálna konzumačná teplota piva je 8 – 10 °C. Pri tejto teplote sa najlepšie uvoľňujú aromatické a chuťové látky chmeľu, tvorí sa krásna pena a pivo má rez.
Podchladené pivo nepení, býva zakalené, nechutí a „leží v pohári ako mŕtvola“, ako vravievajú sládkovia. Bohužiaľ s touto zásadnou chybou sa v gastronómii stretávame často. Naopak, príliš teplé pivo má zvetranú chuť, nemá žiaden rez, nepení a často má kyslastú príchuť.
Odborník spojuje pojem pivný kúpeľ v prvom rade s optimálnou konzumačnou teplotou piva. A to znamená koniec všetkého snívania. Dokážete si snáď predstaviť ten „pôžitok“ - ležať nehybne v kúpeli teplom 8 – 10 °C?
Keby sa pivo ohrievalo v priebehu kúpeľa, došlo by k uvoľňovaniu kysličníka uhličitého. Kysličník uhličitý je plyn 1,6-krát ťažší než vzduch, ktorý ochromuje dýchacie cesty až k dusivým záchvatom.
Žiadneho sládka by ani vo sne nenapadlo ponoriť sa do otvorenej kvasnej nádrže. Jednak by mu naskočila husia koža a jednak to neprichádza do úvahy kvôli kysličníku uhličitému .
Ak však rozložíme slovo pivný kúpeľ na kmeňové slová pivo a kúpeľ, otvárajú sa náhle úplne iné možnosti.
Samotný pojem kúpeľ má mnoho variantov; jednak čo sa týka druhu (kúpeľ nôh, sedací kúpeľ, sprchový kúpeľ, celkový kúpeľ, plávací kúpeľ atď.) a jednak čo sa týka účinku na ľudské telo (termálny kúpeľ, slatinný kúpeľ, bylinkový kúpeľ, atď.).
Ak si teda zvolíme z hľadiska druhu sedací kúpeľ a z hľadiska účinku termálny kúpeľ s prísadou piva, resp. surovín, z ktorých sa pivo vyrába, zistíme, že pojem „pivný kúpeľ“ je vlastne úplne logický a pochopiteľný, a to i pre sládkov.